Boli aj upršané dni tak spoločenské hry prišli vhod alebo sa hral ping-pong.

Peťovi vďačím mu za mnoho perfektných zážitkov.

Až teraz som si uvedomila, že to vyznelo ako dobre tam varili. 😃 Ale opak bol pravdou. Obedy sa dali ako tak zjesť, ale tie večere. Mnoho krát to nezachránilo ani návšteva bufetu. Pomerne rýchlo sme zistili, kto má k dispozícii štvorkolesového tátoša. Žalúdku prosto nerozkážeš.  Hlad je hlad… 😎

Skvelý to muž  – Janči. Obetavé ❤ taká bola Nika. 😉 My vieme svoje. 😎

Nastal  čas rozlúčky…

Už má svoje čestné miesto aj Okoš (macko uško) a “poldecák” na Jágera. 😃

Príbeh na pokračovanie končí, ale spomienky zostávajú…

S ❤ vaša Svetluška.